reklama

Každodenný deň

Cŕŕŕŕŕn, zvoní budík. Hneď z rána ma rozčúli nepríjemný tón. Už stokrát som povedala, že si tú vreštiacu melódiu musím zmeniť a nič. Zase mi dvíha adrenalín. Možno to znie smiešne, ale mne robí obrovský problém vstať skôr ako o deviatej. Nič to, musím ísť hore. Práca volá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Cesta do práce je pre mňa rannou rozcvičkou, hopkám si pol hodinku po ceste, ktorú by som zvládla aj poslepiačky. Mám dve trasy, podľa toho, či si kupujem papaníčko, alebo zase nestíham. Vchádzam do centra nášho ,,mesta", zase tam stoja páni policajti a púšťajú ľudí cez prechod. A nie cez jeden, cez dva, pričom vzdialenosť medzi týmito prechodmi je asi pätnásť metrov. To je ochota, čo? Nič to, že autá stoja pomaly v Bojniciach. Ja si už asi nič neviem vážiť.
Rútim sa mestom ako veľká voda, cestou pozdravím asi 10 ľudí, ktorých stretávam v tú istú hodinu na tom istom mieste. Úplne ma doráža, keď v jednom podniku blízko mojej robotky vidím jedného uja, ktorý tam sedí na teraske, pije kávičku, a stretávam ho aj o siedmej večer, keď odchádzam. Stále tam. Vytrhané obočko, obtiahnutý značkový svetrík, priblblý výraz tváre, taký na udretie. Niekto si žije.
Mňa by taký život nebavil. Ráno sa zobudiť, a nič. Celý deň presedieť na zadku. Môj deň vyzerá úplne inak. Myslím, že zmysluplnejšie. Nechcem opisovať, v čom spočíva moja práca (to je tajomstvo), ale skrátka robím ženy o niečo krajšími ako sú. Aj jedného pána, skoro by som zabudla. A ešte jedného vlastne, ktorému som chcela venovať osobitný článok, ale strach mi nedovolil :). Práca s ľuďmi je náročná, no zaujímavá. Občas síce nevychádzam z účasu, ale stojí to za to. Každý deň je v niečom iný.
A dámy sa striedajú, prichádzajú, odchádzajú, až na mesto sadne tma a ja pálim domov. Zase tou istou cestou. Tou, keď nič nestíham. Radšej. Lebo minulý týždeň som si kúpila papať, bolo ráno, všade plno ľudí, také zatíšie, stromky a medzi nimi úchylák. Iný výraz ma nenapadol. Mladý chalan. Asi mu bolo teplo, aj keď sa ochladilo minimálne o desať stupňov. Tak som zrýchlila a domov radšej chodím tou druhou cestou.
Večer sa doplazím v počítaču, a pokiaľ vidím tak takto relaxujem. Nechcem vidieť nič živé, okrem mojej korytnačky, ktorá so mnou obýva izbu. A keď ma vypne, ľahnem a spím až do rána...

Juliana Beláková

Juliana Beláková

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý miluje svojich priateľov, rada relaxujem a pritom ma baví môj hektický život...Som škorpión, a to typický a som na to hrdá...Snažím sa robiť veci dôsledne...Mám rada slnko,festival Pohoda a som šťastná, že život ma má rád... Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKaždodenné veciNázorySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu