Jesenné myšlienky

Ja sa priznám, patrím k slniečkarom. Tiež si občas ponadávam, keď sa slnku nechce vykuknúť už dobrých pár dní spoza sivých oblakov. Celé dni trávim zavretá v práci alebo v izbe, s očami baseta vykúkam z okna, či už tá žltá guľa konečne nedostala rozum a nevyšla na pódium. A ak sa tak stane, stojí to za to. Šedý deň sa razom zmení na farebný svet, stromy sa odejú do krásnych šiat, ľudia sa nevedomky začnú usmievať, zložia tie smiešne konštrukcie na ochranu pred dažďom a negatívne myslenie sa vytratí kamsi do neznáma.
Prechod medzi týmito obdobiami bol tohto roku dosť krutý, ale tvárim sa, že som na to už zabudla. Babie leto vie vymazať zlé spomienky. Len sa letmo preorientujem z kofoly na čaj a horúce kakao, letné tielka odložím do zabudnutia, štýl "na boso" zmením na teplé ponožky. Čas strávený vonku sa o niečo minimalizuje, ale tie prechádzky, aj keď len občas, sú prekrásne. Vzduch vonia dažďom (alebo, ako by moja Nicole povedala, dážďovkami), mokré listy sa lepia na topánky a musíte sa prechádzať, lebo všetko je mokré a nemáte si kam sadnúť. Našťastie.
Jeseň nosí dve masky. Škaredú, i peknú. Je na nás, či sa budeme mračiť, alebo či si vychutnáme jej krásy. Tak všetci slniečkari, otvorte oči a vnímajte svet okolo nás!